Milovníci španielskej kultúry a jazyka,
keďže už o pár dní budeme spomínať na svojich drahých zosnulých na Sviatok všetkých svätých a Dušičky, chcem dať do pozornosti vskutku vydarený animovaný príbeh, Coco, z dielne Pixaru, ktorý autenticky zachytáva atmosféru osláv týchto sviatkov v Mexiku. UNESCO dokonca pridalo túto národnú tradíciu na zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva Mexika.
Kým v európskom kontexte sú tieto sviatky ponímané omnoho diskrétnejšie a intímnejšie a ich symbolom sú predovšetkým zapálené sviečky, kvetmi vyzdobené hroby a pietne ticho na cintorínoch, v Mexiku sa „Día de Muertos“ stáva strhujúcim divadlom plným hudby, kostýmov kostlivcov, žiarivých farieb a veselosti. Samozrejme, že medzi kostýmami nechýba ani La Catrina, ženská umrlčia lebka, vytvorená známym karikaturistom a maliarom José Guadalupe Posadom. Neskôr ju bravúrne dokončil Diego Rivera, keď La Catrine na jednom zo svojich známych obrazov, domaľoval ľudské telo.
Sviatok „Día de Muertos“ spája rituály starých predkolumbovských civilizácií, žijúcich na území dnešného Mexika a kresťanstva, ktoré priniesli do Mexika Španielski dobyvatelia. Treba pripomenúť, že pre staroveké Mayské a Aztécke civilizácie nebola smrť definitívnym koncom života, ale len jeho časťou, prechodom do lepšieho sveta, čo ostro kontrastovalo s kresťanskou predstavou večného zatratenia a pekelného ohňa.
Preto Mexičania v týchto dňoch pripravujú pre svojich zosnulých, nielen doma, ale aj priamo na hroboch, tradičné oltáre, ktorým kraľuje fotografia alebo portrét nebožtíka. Nesmie chýbať tradičný chlieb „Pan de Muerto“, ktorý sa na mnohých miestach pripravuje podľa starých receptúr. Je okrúhly, čo symbolizuje kolobeh života a smrti, sladký, cítiť v ňom aníz, pomarančový kvet a sezam. Hoci je chlieb mimoriadne chutný, jeho tvar je vskutku „morbídny“. Samotný chlieb predstavuje lebku. Navrchu ju zdobia štyri prekrížené ľudské kosti (hnáty)a obrovská slza Chimalmy, aztéckej bohyne plodnosti, života a smrti, čo predstavuje smútok pozostalých.
Na oltároch je množstvo sladkostí a cukroviniek v podobe lebiek, kostlivcov, ďalej obľúbené jedlá a predmety nebožtíka. Nechýbajú ani sviečky a kvety, typický „Flor de Campesúchil“, ktorého názov pochádza z aztéckej náhuatl, čo v indiánskej reči znamená „Kvet dvadsiatich okvetných lístkov“. Doteraz sa používa ako liečivá bylinka pri zažívacích problémoch.
Nemusíte sa obávať. Príbeh, Coco, nie je smutný a už vôbec nie morbídny. Tvorcom sa, podľa môjho názoru, podarilo citlivo vykresliť problematiku smrti a odchodu našich blízkych aj pre tak vnímavého a náročného diváka, akým je dieťa.
Vrelo odporúčam pozrieť si príbeh v španielskom jazyku. Nezabudnuteľnú pieseň „Un poco loco“, ktorú spieva postavička Miguela, v reálnom svete naspieval mladučký a veľmi talentovaný Luis Ángel Gómez Jaramillo.